Životopis

Zdeněk Košler sa narodil 25. marca 1928 v Prahe - Braníku v hudobníckej rodine. Otec Václav Košler, violista v orchestri Národního divadla Praha, mama, Malvína Katzová, speváčka. V roku 1931 sa narodil Zdeňkov brat, Miroslav Košler. Otec bol rodinnou autoritou a oboch bratov zasväcoval do tajov hudobného umenia. Učil ich hrať na husle, matka spievať. Obaja navštevovali Kühnov detský zbor, kde Zdeněk neskôr pôsobil ako korepetítor. Na odporúčanie profesora Dědečka absolvoval najskôr reálne gymnázium (v rokoch 1944 – 1947) keďže, ako vraj vravieval prof. Dědeček, dirigent by mal mať komplexné vzdelanie a čo najširší rozhľad vo vedných odboroch. Po útrapách, ktoré mu spôsobila vojna, (väznenie v koncentračnom tábore - 1945)  pokračoval v štúdiách na gymnáziu, ktoré úspešne ukončil maturitou.

Kým v roku 1948 nastúpil Zdeněk Košler na  AMU, bol pod dohľadom výborných učiteľov: hudobnú teóriu a skladbu študoval u Otakara Jeremiáša (1938 – 1943) a Jaroslava Řídkého (1945 - 1947), hru na klavír navštevoval u Erny Grünfeldovej a do základov dirigovania ho uviedol Pavel Dědeček (1946 - 1948). Na tomto mieste treba pripomenúť, že osoba profesora Dědečka bola veľkou autoritou v oblasti dirigentskej pedagogiky. Dôkazom toho je, že k Dědečkovi posielali svojich začiatočníckych adeptov aj Václav Neumann, či Karel Ančerl. V roku 1945 – 1948 bol Zdeněk Košler korepetítorom Českého speváckeho zboru.

Nebolo teda divu, že dobre pripraveného mladého umelca bez problémov prijali na Hudobnú fakultu pražskej Akadémie múzických umění. V rokoch 1948 – 1952 študoval na pražskej AMU pod vedením Karla Ančerla, Metoda Doležila a Roberta Brocka a Václava Neumanna. Od roku 1948 zastával post korepetítora na pôde Národního divadla v Prahe. Už v tej dobe sa prejavovalo jeho výnimočné nadanie, podporené darom absolútneho sluchu a obrovskou pamäťovou dispozíciou, vďaka ktorej si neskôr mohol dovoliť dirigovať operné predstavenia naspamäť. 

V roku 1956 sa Košler zúčastnil na dirigentskej súťaži v Besançone, kde získal prvú cenu, čo mu otvorilo ďalšie možnosti a angažmá. Jeho účinkovanie na tejto súťaži bolo zároveň jeho prvým zahraničným úspechom. V pražskom Národním divadle zostal do roku 1958.

Košlerova umelecká cesta pokračovala do Divadla Oldřicha Stibora v Olomouci (1958 – 1962), kde získal pozíciu umeleckého šéfa opery. Následne prešiel do Ostravy, zastávajúc tú istú funkciu v tamojšom Štátnom divadle (1963 – 1966).

Rok 1963 bol v znamení  „veľkej slávy“ v živote Zdeňka Košlera. Z medzinárodnej súťaže Dmitrija Mitropulousa v New Yorku si odniesol prvú cenu. Jej súčasťou bolo študijné štipendium pri New Yorskej filharmónii, ktorej šéfoval Leonard Bernstein. Košler sa na jeden rok stal jeho asistentom. Týmto spôsobom na seba mladý dirigent výrazne upozornil a aj v tomto kontexte dostal pozvanie do Komische Oper v Berlíne, kde dirigoval v rokoch 1965 až 1968. Počas svojho účinkovania sa stal jej šéfdirigentom.

Od tejto chvíle sa však už Košlerove pôsobiská na časovej osi prelínajú, keďže o dirigenta takých výnimočných kvalít bol záujem nielen doma, ale aj v zahraničí. Pôsobil ako dirigent pražských symfonikov FOK (1965 – 1967) a začal tiež pravidelne hosťovať v Slovenskej filharmónii v Bratislave. V roku 1969 sa prvý krát predstavil japonskému publiku. Neskôr sa Košler do Japonska často vracal.

V rokoch 1971 – 1981 zastával post dirigenta Českej filharmonie. Paralelne, v období 1971 – 1976 bol aj šéfdirigentom Opery Slovenského národného divadla v Bratislave. Od roku  1980 sa  opäť vrátil na pôdu pražského Národního divadla, aby tu zastával post šéfa opery. Na tejto pozícii zotrval 5 rokov, nasledujúce dva roky pôsobil ako hosťujúci dirigent. Keď sa šéfom opery stal Václav Riedelbauch, požiadal dirigenta Košlera o obsadenie postu šéfdirigenta. Košler Riedelbauchovu žiadosť akceptoval a  na tejto pozícii pôsobil od roku  1988 do roku 1991. Počas jeho pôsobenia v opere sa intenzívne venoval aj koncertným aktivitám, ktoré zahŕňali množstvo zájazdov, hosťovaní a nahrávania.

Aj kvôli spomínanému obrovskému vyťaženiu opustil dirigent Košler v roku 1991  Národní divadlo a venoval sa koncertnej činnosti s orchestrami po celom svete. Po roku 1992, aj navzdory začínajúcej ťažkej chorobe, absolvoval ďalšie úspešné hosťovanie v Japonsku, pravidelne sa venoval Komornímu orchetru Národního divadla, ktorý si ho vybral za svojho umeleckého šéfa. Pravidelne pôsobil v Českej filharmónii, Slovenskej filharmónii, v Národním divadle v Prahe, hosťoval v mnohých krajinách sveta. V roku 1993 stál pri zrode Českého národního symfonického orchestra, s ktorým realizoval množstvo koncertov a nahrávok. V roku 1995 dirigoval svoje 863. predstavenie v Národním divadle (Dvořák: Jakobín) a svoj 263. koncert so Sloveskou filharmóniou. Boli to jeho posledné verejné vystúpenia.

Dirigent Zdeněk Košler zomrel po ťažkej chorobe 2. júla 1995. 

Kontakt

MgA. Gabriel Rovňák, Ph.D. +421.904616529 gabriel.conductor@gmail.com